Bol raz jeden malý, guľatý kamarát a volal sa Fluffy. Fluffy bol ružový ako cukrová vata a mäkučký ako ten najjemnejší vankúšik. Pozri na neho! Má veľké zelené očká a okolo krku nosí pastelový šál. Aha, aký je krásny! Fluffy veľmi ľúbi svoj les a bdie nad ním, aby sa všetky zvieratká mali dobre.
Jedného dňa Fluffy našiel niečo úžasné. Bol to veľký, guľatý balón! Vyzeral ako obrovská lesná bobuľa. „Fúúú!“ – zafúkal vietor a balón sa pomaly nafúkol. Šup! Fluffy a jeho kamaráti naskočili do mäkkého košíka. Balón sa odlepil od zeme. Hore a hore, letíme do nebíčka! Vieš, ako robí balón, keď stúpa? „Šššš-bum!“ Krásne sa hojdá, akoby nás uspával v kolíske.
„Pozrite tam dolu!“ vykríkol Fluffy. Z výšky videli celý les. Videli hniezda vtáčikov aj brlohy jazvecov. Ale čo to? Niektoré domčeky boli trošku smutné a neporiadne. Fluffy chcel pomôcť. Vzal svoj pastelový šál a zamával ním ako čarovnou vlajkou. Potom začal rozsievať malé semienka lásky. „Cink, cink!“ padali semienka na zem, aby z nich vyrástli nové kvietky a čistá tráva. Fluffy sa usmial, lebo vedel, že les bude zasa čistý a voňavý.
Zrazu prišiel malý obláčik. „Baf!“ urobil obláčik a trošku balón pošteklil. Balón sa zatočil – „Hup, hup!“ – a pomaly začal klesať k zemi. Pristáli sme mäkučko ako do perinky. „Puf!“ a boli sme na machu. Fluffy bol unavený, ale veľmi šťastný. Všetky zvieratká boli v bezpečí a les bol v poriadku.
Fluffy si ľahol do trávy, zakryl sa svojím šálom a zavrel očká. „Haja-buja,“ spinká malý lesný strážca. A takto to dopadlo práve tak, ako malo. Dobrú noc, Fluffy. Dobrú noc, les.