Kde bolo, tam bolo, v hlbokom a šušťavom lese žil malý hrdina menom Raccoon. Bol to štíhly mýval v krásnej machovo-zelenej kapucni, ktorý v labkách hrdo držal svoju čarovnú dubovú palicu. Tá palica od rána do večera jemne svietila ako malá lampička. Viete, čo Raccoon robil každé ráno? Vyšiel von, poškrabal sa za uškom a pozdravil mravenisko: „Ahoj, sýtozelená tráva! Ahoj, modré nebo!“ Raccoon miloval farby nadovšetko na svete.
Ale jedného dňa sa stalo niečo veľmi zvláštne. Raccoon otvoril očká, vykukol z brlohu a... „Och!“ vykríkol. Všetko bolo preč. Teda, stromy tam boli aj lúka tam bola, ale všetko bolo smutné a sivé. Ruže boli sivé ako starý sveter, obloha bola bledá ako prach a aj veselý potôčik stratil svoju modrú farbu. „Kde sa podeli všetky farby?“ pýtal sa Raccoon a jeho jantárové očká zosmutneli. Čo myslíte, kam sa schovali?
Raccoon vedel, že farby sa nebývajú len tak schovávať. Boli totiž smutné, lebo les sa cítil osamelo. Raccoon si upravil kapucňu, pevne chytil svoju palicu a vyrazil do Šedej lúky. Cestou stretol bieleho zajačika, ktorý bol teraz celý šedý a trochu zmätený. „Nič sa neboj, zajačik,“ povedal láskavo Raccoon. Aby sa farby vrátili, mýval potreboval niečo špeciálne – na každú farbu potreboval jednu šťastnú spomienku.
Raccoon podišiel k prvému šedému kvietku. Zatvoril oči a spomenul si na to, ako chutia sladké červené jahody. „Ťuk-ťuk-bum!“ zaklepal palicou o zem. A viete čo? Kvietok zrazu očervenel! Potom uvidel motýlika, ktorý nevedel lietať, lebo nemal farby na krídlach. Raccoon si spomenul na hrejivé zlaté slniečko. „Šup-šup-bzip!“ Motýlik bol zrazu žltý ako púpava a veselo vyletel do vzduchu. Pomôžete Raccoonovi? Akou farbou vymaľujeme nebo? Skúsme modrú!
Netrvalo dlho a Raccoon bol uprostred lúky. Roztočil svoju dubovú palicu nad hlavou tak rýchlo, že to robilo „Fíha, vzzzuuuum!“. Z palice vyleteli milióny farebných iskričiek. „Bzip-bzap-bum!“ zvolal mýval. Zlaté svetlo sa rozlialo po celom lese. Modrá vyskočila na oblohu, zelená sa rozutekala po tráve a ružová pristála priamo na čerešňovom strome. Farby sa vrátili, lebo Raccoon do nich vložil kúsok svojej lásky a radosti.
Keď bolo dielo hotové, Raccoon si unavený, ale šťastný sadol pod rozkvitnutú ružovú čerešňu. Jeho huňatý pásikavý chvostík spokojne oddychoval v tráve. Zistil, že svet je najkrajší vtedy, keď sme k sebe milí a keď si v srdiečku nosíme farbičky. A tak v lese opäť všetko rozvoniavalo a svietilo. A takto to všetko dobre dopadlo. Dobrú noc a farebné sny, malý objaviteľ.