Bol raz jeden les, ktorému hovorili Smaragdová húština. V ňom býval Raccoon – mladý a múdry mýval s huňatým pásikavým chvostom a striebornými fúzmi. Mal na sebe čarovnú zelenú kapucňu a v labke vždy držal silnú dubovú palicu, ktorá tichučko žiarila. Jedno ráno sa však stalo niečo zvláštne. Raccoon sa pozrel na oblohu a zvolal: „Fúha! Kde zmizla dúha?“ Obloha bola šedá a smutná. Farby dúhy sa totiž rozkotúľali do hlbokého lesa! Vieš si to predstaviť? Kvietky nevedeli, aké si obliecť šaty, a motýle blúdili v hmle.
Raccoon si upravil kapucňu, pevne chytil svoju palicu a povedal: „Nebojte sa, ja tie farby nájdem!“ Šup! A už bežal pomedzi stromy. Ako prvú uvidel červenú jahôdku, pri ktorej sedel mrzutý jazvec. „Tento červený kamienok je môj!“ mrmlal si. Raccoon sa usmial a dotkol sa kameňa palicou. Cink! „To nie je kameň, to je predsa ČERVENÁ farba,“ povedal Raccoon. Skús to povedať so mnou: Červená! Farba vhupla do palice a tá sa žiarivo rozsvietila.
O kúsok ďalej stretol veveričku, ktorá sa naháňala za slnečným lúčom. „Mám ho, je oranžový a žltý!“ výskala. Raccoon zamával palicou – bzzzum! – a do jeho zbierky pribudla ORANŽOVÁ ako sladký pomaranč a ŽLTÁ ako jasné slniečko. „Vidíš ich aj ty?“ pýtal sa Raccoon detí. „Ktorá je tvoja obľúbená?“
Cesta pokračovala k tichému rybníku. Tam na liste ležala malá žabka. „Kuk! Moja postieľka je zelená ako ja,“ kvákala. Raccoon jemne ťukol palicou o hladinu – puf! – a palica pohltila tú najkrajšiu ZELENÚ farbu. Hneď nato z vody vyletel vtáčik rybárik s pierkami modrými ako obloha. „Chyť si ma!“ štebotal. Raccoon vyskočil, švihol palicou – šup! – a už mal v palici aj MODRÚ farbu. Teraz už chýbali len posledné dve: tmavá INDIGOVÁ a sladká FIALOVÁ, ktoré sa schovávali vo večerných tieňoch pod veľkým dubom.
Keď bola palica plná farieb, žiarila ako ten najväčší drahokam na svete! Raccoon vyšiel na najvyšší vrch lesa. „Pripravení? Raz, dva, tri... Bum! Puf! Šup!“ Raccoon zdvihol palicu vysoko nad hlavu a vystrelil z nej všetky farby priamo na oblohu. Nad lesom sa vyklenul nádherný farebný oblúk. Červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová aj fialová – všetky boli na svojom mieste.
Kvety v lese sa od radosti otvorili a motýle nadšene zatlieskali krídlami. Raccoon sa spokojne oprel o svoju dubovú palicu a sledoval farebný západ slnka. Vedel, že svet je najkrajší vtedy, keď žiari všetkými farbami. A takto, milé deti, vďaka jednému šikovnému mývalovi, skončilo všetko presne tak, ako malo – pestrofarebne a rozprávkovo.