Bol raz jeden malý, ale veľmi rozvážny tulák. Volal sa Raccoon. Bol to štíhly a šikovný mýval, ktorý nosil starú, lesnú zelenú kapucňu a v labke hrdo zvieral palicu z prastarého dubu. Tá palica nebola obyčajná – tichučko bzučala a jemne žiarila, akoby v nej tancovali svetlušky. Zatiaľ čo ostatné mývaly v Šumivom lese hľadali v potoku lesklé kamienky alebo sladké bobule, Raccoon sa pozeral nahor. Sledoval oblohu svojimi jantárovými očami, ktoré žiarili starodávnou múdrosťou, hoci bol ešte celkom mladý.
„Tam na konci,“ zašepkal si pod fúzy, ktoré sa mu zvedavo chveli, „tam, kde sa dúha dotýka zeme, leží Veľké tajomstvo.“ A tak, s mechúrom z machových vlákien cez plece, vykročil na cestu. Vieš, kam mal namierené? Nuž, rovno tam, kde sa farebné oblúky strácali v tave lesa. Raccoon bol presvedčený, že na konci dúhy nájde zlato, diamanty alebo aspoň niečo, čo by z neho urobilo najbohatšieho mývala na svete. Kráčal ľahko a ticho, jeho huňatý chvost so sivými a čiernymi pruhmi poskakoval v rytme jeho krokov.
Cesta ho viedla cez Penové lúky, kde tráva pod nohami tichučko šuchotala: Šuch-šuch-šap! Tu stretol Veveričku, ktorá vyzerala veľmi zmätene. Sedela na strome a lízala list. „Hej, Raccoon!“ zakričala. „Ideš k tej dúhe? Dávaj pozor, podľa mňa je tá modrá farba z čučoriedkového sirupu a žltá z citrónovej malinovky. Celý svet bude po nej lepkavý!“ Raccoon sa len pousmial, pokrútil hlavou a kráčal ďalej. Vedel, že dúha nie je na jedenie, hoci to znelo celkom chutne.
Čoskoro však narazil na prvú veľkú prekážku. Pod mostom cez Bublajúci potok spal obrovský a mrzutý troll. „Nikto neprejde, kým mi nedá... nuž, kým ma nepobaví!“ zavrčal troll a zablokoval cestu svojimi veľkými labami. Raccoon sa nebál. Pristúpil k trollovi a svojou magickou palicou ho začal jemne štekliť pod pazuchou. Chi-chi-chí! Chachachá! Troll sa začal zmietať, až sa celý most triasol. „Dosť, dosť! Choď si, kam chceš, len ma prestaň štekliť!“ smial sa troll a Raccoon s víťazným žmurknutím prebehol na druhú stranu.
Potom prišiel rad na Hmlovú horu. Schody boli také šmykľavé, že Raccoon musel použiť všetky svoje mývalie zručnosti. Cuk-cuk-šup! Každý krok bol skúškou trpezlivosti. Keď konečne vyšiel na vrchol, obloha sa otvorila a on uvidel to miesto. Samotný koniec dúhy! Žiaril ako milión lampášov. Uprostred toho ligotania stála ťažká, železom obbitá truhlica. Raccoonovi srdce búchalo až v ušiach. „Konečne,“ vydýchol si. „Teraz budem ten najmocnejší mýval pod slnkom.“
Chytil veko truhlice, zaprel sa svojimi čiernymi labkami a... BAM! Neodletelo zlato, ani drahokamy. Z truhlice vystrelil gejzír niečoho mäkkého, neónovo farebného a nadýchaného. V sekunde bol Raccoon pochovaný pod hromadou vankúšov. A nie hocijakých! Tie vankúše sa sami od seba nafukovali a čo bolo najčudnejšie – ony sa chichotali! Povedz mi, videl si niekedy vankúš, ktorý sa smeje?
Raccoon vystrčil hlavu spod ružového vankúša a cítil sa na moment strašne sklamaný. „Vankúše? To je to Veľké tajomstvo? Chcel som predsa poklad!“ Chytil jeden modrý vankúš a odhodil ho nabok. Lenže ten vankúš pri dopade vydal zvuk: Puf! Vííí! Plesk! a odrazil sa späť k nemu tak vtipne, že Raccoon sa neudržal a vybuchol od smiechu. Hneď mu to napadlo. Tieto vankúše neboli na spanie. Boli stvorené na tie najbláznivejšie vankúšové bitky na svete!
Namiesto toho, aby poklad schoval do tašky, Raccoon urobil niečo iné. Zvolal všetky zvieratká z okolia. Prišla zmätená Veverička, prišiel ešte stále sa smejúci Troll a dokonca aj stará Sova. „Poďte všetci! Máme tu Poklad radosti!“ zakričal Raccoon. A potom sa to začalo. Buch! Šup! Puf! Vzduchom lietali neónové vankúše, zvieratká do nich skákali, padali do mäkkého a les sa ozýval takým smiechom, až sa stromy prehýbali. Raccoon zistil, že triafať trolla vankúšom, ktorý robí Bum-bác!, je oveľa lepšie než mať vrece plné studeného zlata.
Keď sa deň krátil a dúha pomaly bledla, Raccoon tam sedel, kapucňu mal trochu nakrivo a kožuštek plný farebných pierok, ale na tvári mal ten najširší úsmev. Pochopil, že najväčší poklad nie je niečo, čo si zamkneš do truhlice, ale radosť, o ktorú sa podelíš s priateľmi. A tak sa náš malý múdry dobrodruh vrátil domov s prázdnym mechúrom, ale s rozprávkovo plným srdcom. A tak to dopadlo presne tak, ako malo.