Kde bolo, tam bolo, v krajine, kde stromy šepkajú tajomstvá a potoky spievajú o odvahe, bývala Shiki. Shiki nie je obyčajné dievčatko. Je to malá ninja mačička! Má hebké strieborné vlásky, dlhý chvostík s bielou špičkou a na čele lesklú kovovú čelenku so znakom jin a jang. Vidíš, ako sa jej ten chvostík vrtí? To preto, lebo sa práve rozhodla pre veľkú misiu. Chcela totiž mamičke darovať niečo úžasné – ten najkrajší kamienok v tvare srdca, ktorý rastie len pri Starom dube.
„Pripravená! Pozor! Hoplá!“ vykríkla Shiki, upravila si kapsičku na boku a vyrazila. Jej krôčiky zneli presne takto: cupi-lupi, cupi-lupi! Bežala tak ľahko, akoby tancovala na špičkách. Cesta do hlbokého lesa však nebola len taká hociaká. Musela prejsť cez kopu mokrého machu. Šmyk! Takmer pristála na nošteku, ale ako správna ninja bleskovo vyrovnala rovnováhu. Potom prišli paprade, ktoré ju šteklili na uškách. Hi-hi-hi! Shiki sa smiala, ale nezastavila sa.
Zrazu však zastala. Pred ňou stál Starký Jazvec a mračil sa tak silno, že mu obočie prekrývalo oči. „Ach, tie moje oči! Kde som len nechal tie okuliare?“ hundral a rozhadzoval labkami. „Hej, ty mačacie stvorenie, choď sa radšej hrať a nezavadzaj!“ Shiki nezostala smutná. Vedela, že skutočný ninja má srdce plné dobroty. Urobila tichučký krok – šup! – a pod koreňom stromu uvidela niečo ligotavé. „Tu sú, pán Jazvec!“ podala mu okuliare s úsmevom. Jazvec si ich nasadil, zamrkal a zahanbil sa. „Ďakujem, Shiki. Si odvážnejšia a pozornejšia, než som si myslel. Bež, Starý dub je už blízko!“
Shiki dorazila k obrovskému stromu, ktorého konáre siahali až do oblakov. Šum-šum, spievali listy. Pod stromom bola kopa pichľavého lístia. Au-au? Nie, Shiki vedela, čo robiť. Sústredila sa, nadýchla sa a jemne ako padajúce pierko odhrnula lístie svojimi labkami. A tam bol! Ružovkastý, hladký a dokonale v tvare srdiečka. Puf! Rýchlo ho schovala do svojej kapsičky a trielila domov za mamičkou.
Keď dobehla domov, líčka jej horeli od radosti. „Mamička, mamička, pozri! To je pre teba, lebo ťa mám najradšej na svete!“ Mamička vzala kamienok, ale potom Shiki privinula do veľkého, teplého objatia. „Je prekrásny, poklad môj,“ zašepkala mamička. „Ale vieš, čo je najväčší darček pre mňa? Že si sa zdravá vrátila a že si po ceste pomohla iným. Tvoje dobré srdiečko žiari viac ako tento kameň.“
A tak Shiki, malá ninja mačička, zaspávala s pocitom, že jej dobrodružstvo dopadlo presne tak, ako malo. Dobrú noc, malá ninja Shiki.