Kdesi vysoko nad nadýchanými mrakmi, tam, kde je obloha sfarbená do hlbokej indigovej modrej, býva dievčatko menom Nova. Ale Nova nie je obyčajné dievčatko. Jej vlásky sú ako nočná obloha a keď nimi potrasie – cink! – zaiskrí v nich Malý aj Veľký voz. Má šaty utkané z polnočného zamatu a na nose strieborné pehy. Vidíš ich? Svietia ako malé hviezdičky! Nova každý večer sledovala polárnu žiaru, ktorá sa nad severným pólom vlnila ako jej obľúbená farebná stuha.
Lenže jednej noci sa stalo niečo zvláštne. Nova vykukla z mraku a – fúúú – obloha zostala sivá a smutná. Žiara zmizla! Svet tam dole pod ňou zostal tmavý a zvieratkám v snehu bola veľká zima. „To takto nenechám,“ povedala si Nova odvážne. Nabrala si do vrecúška štipku hviezdneho prachu, upravila si mesačnú korunku a šup! Zhupla sa z oblohy dole, až kým jej nôžky jemne nepristáli v mäkkom bielom snehu. Pip-pip! Takto to chladí v Arktíde.
Ako tak kráčala, uvidela malú kôpku snehu, ktorá sa triasla. Ale nebol to sneh, bola to polárna líška menom Finnegan! „Brrr, Nova, stratil som cestu, pretože obloha nesvieti,“ zakňučal líško. Čo myslíte, čo urobila Nova? Pohladila ho a z hviezdneho vrecúška vytiahla neviditeľnú, hrejivú deku zo svetla. Prikryla ho a Finneganovi bolo hneď teplo. „Poď so mnou,“ usmiala sa Nova. Spoločne prišli až k Veľkému ľadovému zrkadlu na úplnom severe. Zrkadlo bolo pokryté prachom a mrazom. Bolo také špinavé, že žiadne svetlo cez neho neprešlo.
Nova vedela, čo musí urobiť. Musí tancovať! Začala sa krútiť. Najprv pomaly, potom rýchlejšie – švih! Šup! Bác! Studený severný vietor sa ju snažil odfúknuť, ale Nova bola silná. Finnegan tlieskal labkami a Nova sa točila ako vtieravý vĺčik. Jej vlasy plné hviezd začali žiariť jasnejšie a jasnejšie. Šaty sa jej treli o zamrznuté zrkadlo a – bum! puf! – zrazu vyletela prvá iskra. Zelená, potom ružová a nakoniec krásna fialová!
Obloha sa zrazu prebudila. Polárna žiara tancovala spolu s Novou, ešte krajšie a teplejšie ako kedykoľvek predtým. „Pozri, Finnegan, už sa zvieratká nebudú báť,“ tešila sa Nova. Dokázala to! Svojou dobrotou a odvahou vrátila svetu farby. A keď sa Nova unavená vrátila domov do svojho hviezdneho pelieška, vedela jednu dôležitú vec: aj keď je niekedy tma, v každom z nás svieti malé svetielko, ktoré dokáže rozžiariť celý svet. A takto to dopadlo presne tak, ako malo. Dobrú noc, hviezdičky!