Bol raz jeden krásny, zelený kraj, ktorý sa volal Šumiace vŕby. A v tom kraji bývala Trixi. Trixi je psík, veľký a huňatý bernský salašnícky pes. Má kožúšok čierny ako noc, labky biele ako sneh a nad očami má dve malé hrdzavé bodky. Vyzerá to, akoby mala stále zdvihnuté obočie a na niečo sa zvedavo pýtala. Vidíš ju? Na krku má tyrkysový obojok a na ňom malý zvonček. Cing-iling! Cing-iling!
Každé ráno Trixi čakala pri koľajniciach. Čakala na Veľký drevený vláčik. Vláčik robil: Šuf-šuf, šuf-šuf! Húúú! Viezol dôležitý náklad – balíčky s čistou, studenou vodičkou pre všetky zvieratká, ktoré bývali ďaleko od potoka. Trixi vždy radostne poskakovala. Dup-dup-dup! A jej zvonček spieval: Cing-iling!
Ale v jedno ráno sa stalo niečo zvláštne. Vláčik išiel pomaly, až zrazu – Krap! Bác! Puf! Jeden drevený koleso sa zlomilo. Vláčik zastal a smutne odfúkol. „Ó, nie,“ zapískal ujo rušňovodič. „Zvieratká budú smädné. Slniečko už hreje a vodička nikde.“
Zajačik Hop a veverička Nutty čakali na svoje balíčky. Ticho sedeli a čakali. Trixi sa na nich pozrela svojimi čokoládovými očami. Potom pozrela na pokazený vláčik. Jej chvostík prestal kývať. Premýšľala. Haf! Už vie! Trixi je silná a má širokú hruď, na ktorej svieti biely hviezdičkový fliačik.
Trixi našla malý červený vozík. Ujo rušňovodič doň naložil balíčky s vodou. Trixi si ho zahákla za obojok a poriadne sa oprela do labiek. Šup! A ešte raz – Šup! Vozík sa pohol. Vŕzg-vŕzg, išiel vozík po tráve. Trixi kráčala rytmicky: Dup-dup-dup! Cing-iling! Dup-dup-dup! Cing-iling!
„Už idem!“ akoby hovorila každým pohybom. Prišla k zajačikovi Hopovi. Zajačik vybalil balíček a – Glg-glg-glg! „Mňam, to je dobrá voda!“ potešil sa zajačik. Trixi zahrtala chvostom a bežala ďalej k veveričke. Nutty si tiež dala vodičku a veselo poskočila. „Ďakujeme, Trixi!“ volali zvieratká.
Trixi roznosila všetky balíčky. Hoci bola trošku unavená, jej srdiečko sa tešilo. Pomohla kamarátom a zachránila deň! Slniečko pomaly zachádzalo za kopce a krajina tichla. Ššš-ššš, šumeli vŕby.
Trixi sa vrátila domov, zvalila sa do mäkkej trávy a spokojne si vzdychla. Jej zvonček už len tichučko cinkol: Cin... A takto sa to stalo. Keď sa niečo pokazí, stačí mať dobré srdiečko a silné labky ako naša Trixi. Dobrú noc.