Dinosaurus Rex stál na brehu jazera a usmieval sa. Na sebe mal svoj obľúbený pásikavý sveter a na nohách veľké červené tenisky s bielymi šnúrkami. Pred ním sa pohupovala malá, farebná loďka. „Dnes budem kapitánom!“ zvolal Rex. Nasadil si kapitánsku čiapku a hrdo vyskočil na palubu. Čľup, čľup, čľup, spievala voda.
Rex sa pozrel na horizont. Videl tri ostrovy. Jeden bol modrý, druhý žltý a tretí voňal ako sladké koláčiky. Rex mal v ruke zlatú píšťalku, ale nevedel, kam zamieriť skôr. „Ktorý poklad je ten najlepší?“ pýtal sa sám seba. Všetky cesty vyzerali tak lákavo! Ktorú by ste si vybrali vy?
Rex otočil kormidlom k modrému ostrovu, ale zrazu fúkol silný vietor. Loďka sa stočila smerom k žltému ostrovu. Rex zostal zmätený. Zastal a nevedel, čo má robiť. Cítil sa trošku smutný, lebo sa nevedel rozhodnúť. „Och, byť kapitánom je niekedy ťažké,“ vzdychol si a poškrabal si hviezdičku na nose.
Vtom na sťažeň pristála čajka menom Perlička. „Ahoj, kapitán Rex!“ zvolala veselo. „Nenechaj sa rozkývať vetrom. Zatvor oči a počúvaj svoje srdiečko. Kam ťa to ťahá najviac?“ Rex sa zhlboka nadýchol. Cítil krásnu vôňu vanilky a škorice. „Chcem ísť na Koláčikový ostrov!“ rozhodol sa Rex a pevne chytil kormidlo.
Čľup, čľup, čľup, loďka rezala vlny. Rex sa sústredil a viedol svoju loď priamo za sladkou vôňou. Cítil sa veľmi odvážne a hrdo. Keď dorazil k brehu, nenašiel tam zlato ani drahokamy. Našiel tam niečo lepšie! Truhlicu plnú lesklých strieborných zvončekov, ktoré krásne zvonili pri každom pohybe. Cingi-lingi!
Rex sa vrátil domov práve včas, keď slnko začalo zapadať. Na palube hrdo zvonil na svoje nové zvončeky, aby ich počuli všetci kamaráti. Bol to ten najlepší poklad, pretože ho vybral on sám. Rex bol šťastný a sebavedomý kapitán. Už sa nebál rozhodovať, pretože vedel, že jeho srdce mu vždy ukáže správnu cestu.