Rex si uväzoval šnúrky na svojich veľkých červených teniskách, keď ho do paláca zavolal kráľ Ameni. Panovník vyzeral zúfalo, pretože jeho obľúbená mačka Bastet zmizla. Rex, ktorý nadovšetko miloval záhady, si upravil svoj pruhovaný sveter a pozorne sa pozrel na zem. V jemnom piesku zbadal rad malých otlačkov labiek. Viedli priamo k tajnému vchodu do obrovskej kamennej pyramídy, ktorá sa týčila nad horúcou púšťou.
Vnútri pyramídy bolo chladno a prach šteklil Rexa v nose. Stretol tam pisára menom Seneb, ktorý držal v rukách dlhý papyrus. Seneb mu vysvetlil, že mačka bežala za zlatým chrobákom hlboko do bludiska. Rex sa musel pretiestniť cez úzku chodbu, čo pre veľkého dinosaura nebolo vôbec ľahké. Každý jeho krok v teniskách tlmene dunel chodbou, zatiaľ čo on hľadal prvý dôležitý symbol na stene.
Prvá hádanka bol obrázok modrého vtáka so širokými krídlami. Seneb pochybovačne krútil hlavou, ale Rex si všimol, že zobák vtáka ukazuje na uvoľnený kameň. Keď ho Rex opatrne stlačil svojím pazúrom, ozvalo sa hlasné cvaknutie. Stena sa posunula a odhalila cestu ďalej. Rex sa usmial a jeho oranžová škvrna na nose zažiarila nadšením. Prvý krok k nájdeniu stratenej mačky mal úspešne za sebou.
V ďalšej miestnosti svietilo na stene namaľované zlaté slnko. Rex si uvedomil, že lúče slnka netvoria len kruh, ale ukazujú na konkrétne dlaždice na podlahe. Musel skákať z jednej na druhú, čo bola so šnúrkami zaviazanými na veľké mašle poriadna zábava. „Dávaj pozor, Rex!“ zvolal Seneb, keď sa dinosaurus takmer prevrátil. Našťastie Rex udržal rovnováhu a bezpečne doskočil na druhú stranu miestnosti k ďalším dverám.
Poslednou prekážkou bol nápis znázorňujúci vlniacu sa rieku. Rex cítil, že podlaha je tu pokrytá jemným práškom, ktorý by mohol byť pascou. Použil svoj hrubý vlnený sveter, aby ním opatrne rozvíril prach a uvidel, kam rieka na stene skutočne tečie. Zistil, že hieroglyfy nie sú len ozdobou, ale presnou mapou, ktorá vedie von z pyramídy priamo do kráľovských záhrad, kde rástli tie najsladšie palmy.
Rex nasledoval smer rieky a vybehol von na čerstvý vzduch. Za veľkou kamennou sochou leva začul tiché pradenie. Tam, stočená do klbka a celkom spokojná, spala mačka Bastet. Zlatý chrobák, ktorého naháňala, jej teraz slúžil ako hračka. Rex ju jemne zobral a cez krátky tunel ju odviedol späť do paláca. Kráľ Ameni od radosti tlieskal a pisár Seneb musel uznať, že Rex je najlepší detektív.
Večer sedeli všetci spolu v záhrade a pochutnávali si na sladkých datliach pod jasným mesiacom. Rex hrdo ukazoval na novú maľbu, ktorú Seneb narýchlo vytvoril na stene paláca. Bol tam nakreslený usmievavý dinosaurus v pruhovanom svetri, ktorý zachránil kráľovstvo. Rex vedel, že nezáleží na tom, aký si veľký alebo neobratný, dôležité je mať bystré oči a dobré srdce, ktoré vyrieši každú hádanku.