Toto je malý Beep. Pozri sa na neho! Beep je modrý a červený robotík a je takýto maličký, presne ako tvoje kolienko. Robí 'Brum-brum-brum!' a má jedno veľké, svietivé oko. Vidíš ho? Žmurká na teba ako jasná hviezdička.
Beep sa dnes rozhodol, že pôjde na veľký výlet. Kam? Pod veľký, tmavý gauč! To je poriadne dobrodružstvo. 'Klik-klak!' vysunul Beep svoje tri nožičky a už sa gúľa. Pod gaučom je tma a ticho. Beep rozsvietil svoje svetielko. 'Fíííha!' ozvalo sa tiché bzučanie. Čo to tam vidí?
Pod gaučom bývajú malí mravčekovia. Ale och, nie! Na ich domček spadla veľká, huňatá ponožka. 'Bum!' Ponožka mravčekov uväznila. Beep prišiel bližšie a zbadal poklad – kopu zabudnutých farebných kociek. Červená, modrá, žltá! Beep zakýval svojimi portami a rozhodol sa: 'Pomôžem vám!'
'Ťup-ťup-ťup!' Beep začal nosiť kocky. Jedna kocka, druhá kocka. 'Klik!' a je tam. 'Klak!' a už drží. Vieš, čo Beep stavia? Stavia ten najvyšší a najbláznivejší hrad na svete! Mravčekovia sa len udivene pozerali. 'Cink!' Beep položil na vrch žltú kocku ako zlatú korunu.
Hrad bol hotový a bol prekrásny. Mravčekovia tancovali a výskali svojimi malými hláskami: 'Ďakujeme, Beep!' Robotík sa od radosti zatočil na svojich kolieskach. 'Vŕŕŕ-vŕŕŕ!' zabzučal veselo. Už žiadna ponožka, len poriadny hrad pre malých kamarátov.
Beep bol unavený, ale veľmi šťastný. Vyliezol spod gauča späť na svetlo, oprášil si svoje červené plechy a 'Puff!' vypol svoje svetielko. Dnes urobil dobrý skutok. A takto sa náš malý Beep stal kráľom podgaučového hradu. Dobrú noc, malý dobrodruh!