Späť na rozprávky
Múdra sova Luna v čarovnom klobúku svieti kuriatkam na cestu domov.

Sova Luna a mesačný lúč

Spoznajte múdru detektívku Lunu v tomto hrejivom detektívnom príbehu, v ktorom kúzelný svit mesiaca pomáha strateným priateľom. Sova Luna a mesačný lúč je láskavé rozprávanie o nezištnej pomoci a bezpečí nočného lesa.

🕵️Detektívna🌙Na dobrú noc
4 min čítania348 slov2+ rokov

Chcete si túto rozprávku vypočuť?

Stiahnite si aplikáciu ReadFluffy a užite si audio verzie všetkých našich rozprávok — ideálne na dobrú noc!

Bol raz jeden les, mäkučký ako zamat, kde žila sova Luna. Luna nebola obyčajná sova. Mala na hlave modrý čarodejnícky klobúk so striebornými hviezdičkami a na nose okrúhle okuliare. Klap-klap! Tak si ich vždy naprávala. Luna bola múdra a veľmi láskavá.

Jedného večera, keď sa zvyšok sveta chystal do postieľok, Luna uvidela niečo zvláštne. Na lúke pod stromom sedeli malé, huňaté žlté kuriatka. „Píp-píp! Píp-píp!“ plakali potichu. Slniečko už odišlo spať a kuriatka nevedeli nájsť cestu domov do teplého kurína. Bola tam tma, veľká čierna tma. „Nebojte sa,“ húkla jemne Luna. „Ja som detektívka a nájdem pre vás ten najkrajší mesačný lúč. Ten vám posvieti na cestu!“

Luna zamávala krídlami – šuch-šuch – a vyletela vysoko. Hľadala svetielko. Najprv uvidela malého svätojánskeho chrobáčika. „Blik-blik,“ svietil chrobáčik. Ale on bol príliš ospalý. „Hmm, nie, toto nie je ono,“ povedala Luna. Potom uvidela odraz v mláke. Bol studený a mokrý. „Brrr, ani toto nie je ono,“ zatriasla sa Luna. Pozrela sa na oblohu a uvidela ďalekú hviezdu. „Žmurk, žmurk,“ robila hviezda, ale bola príliš ďaleko a slabá. Kde sa schoval mesiačik?

Luna si upravila okuliare a poriadne sa pozrela. Aha! Mesiačik sa schoval za veľký, huňatý mrak, ktorý vyzeral ako perina. Mesiačik pod ním spal! Luna priletela bližšie a jemne si odkašľala: „Hu-hu, pán mrak, prosím, posuniete sa trošku? Kuriatka potrebujú svetlo.“ Mrak sa lenivo pretiahol a – šup! – odplával kúsok ďalej.

Vtom vykukol najjasnejší, strieborný mesačný lúč. Luna ho chytila priamo na svoje strieborné pierka na krídlach. Celá sa rozžiarila ako vianočný stromček! „Poďte za mnou!“ zavolala na kuriatka. Luna letela nízko nad zemou a jej pierka svietili: blik-blik. Kuriatka sa radostne rozbehli za ňou.

Cup-cup, cup-cup, cupotali malé nožičky po tráve. Luna ich viedla cez lúku, okolo starého duba, až k ich mamičke kvočke. Mamička ich schovala pod svoje teplé krídla. „Ďakujeme, Luna,“ zaštebotali kuriatka a zatvorili očká. Pšššt, už spinkajú.

Luna bola spokojná. Vyletela späť na svoj konár, upravila si klobúk a wink – žmurkla na mesiačik. Svet bol opäť v bezpečí a plný sladkých snov. Dobrú noc, Luna. Dobrú noc, kuriatka. Dobrú noc aj tebe.

Páčila sa vám táto rozprávka?

Stiahnite si aplikáciu ReadFluffy a vytvárajte personalizované rozprávky pre vaše dieťa.