Zabudnite na klišé o „povinnom delení“. Zistila som, že jedinou cestou k súrodeneckému mieru je tajná zbraň, ktorú máme všetci doma: spoločné príbehy.
Poznáte to. Ten moment, keď si konečne sadnete s kávou a v obývačke sa strhne APOKALYPSA. Dôvod? Môj osemročný syn sa odmieta podeliť o neviditeľný priestor na gauči so svojou trojročnou sestrou.
Všetky tie rady o tom, že deti sa „jednoducho musia naučiť deliť“, mi v tej chvíli znejú ako čisté sci-fi. Nútiť ich k zdieľaniu hračiek pod tlakom u nás väčšinou končí len hlasnejším krikom a mojou začínajúcou migrénou.
Zistila som však jednu vec – kým o ovládač od televízora sú schopní bojovať do posledného dychu, pri dobrom príbehu nastáva nečakané prímerie. Príbehy sú totiž mojou tajnou zbraňou v tejto súrodeneckej vojne.
Prečo klišé o „povinnom delení“ nefunguje?
Psychologička Adele Faber v knihe Súrodenci bez rivality hovorí, že nútenie k zdieľaniu často len prehlbuje nevraživosť. Dieťa má pocit, že jeho potreby nie sú dôležité.
Keď im však namiesto kázania prečítam príbeh o dvoch veveričkách, ktoré sa hádali o posledný oriešok, zrazu vidia seba v zrkadle. A čuduj sa svete, SAMA sa ho opýta, či mu ten „oriešok“ (v našom prípade legovú kocku) netreba.
Príbehy vytvárajú takzvanú spoločnú skúsenosť. Keď spolu prežívajú dobrodružstvá postáv, prestávajú byť súpermi a stávajú sa jedným tímom. Čas strávený pri spoločnom rozprávaní podľa výskumov dokonca znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu u detí. SKUTOČNE!
Ako premostiť priepasť medzi osemročným a trojročnou?
Môj syn chce drakov a zložité zápletky, dcérka miluje zvieratká a opakovanie slov. Zdá sa to nemožné skĺbiť? Na to je tu aplikácia ReadFluffy, kde si vieme príbehy prispôsobiť tak, aby bavili oboch.
Tu je pár mojich osvedčených trikov, ktoré u nás doma nastolili aspoň dočasný mier:
- Hra na dokončenie vety: Počas cesty autom začnem príbeh: „V hlbokom lese žil zajac, ktorý mal modré...“ Syn doplní „krídla“ a dcérka dodá „a veľké uši!“. Spoločne tvoria jeden svet.
- Výmena rolí v príbehu: Čítame o súrodencoch a ja schválne vymením ich mená. Synovi to príde nesmierne vtipné a dcérka sa cíti dôležitá, že je „veľká“.
- Spoločné nahrávanie audioknihy: Syn s vážnou tvárou rozpráva text v ReadFluffy a dcérka má na starosti zvukové efekty – dupotanie, mňaukanie alebo drakov oheň. TÁ RADOSŤ v ich očiach je na nezaplatenie!
- Rodinný pohár príbehov: Máme zaváraninový pohár s papierikmi, na ktorých sú napísané témy. Keď sa schyľuje k búrke, vytiahneme jeden a ja im musím hneď teraz vymyslieť rozprávku na danú tému.
Príbeh ako strategický mierotvorca
Namiesto neustáleho opakovania „buďte na seba dobrí“, im radšej ukážem, aké to je byť súčasťou tímu. Knihy ako Slimák a veľryba sú u nás klasikou, pretože ukazujú, že aj ten najmenší člen (moja trojročná) môže zachrániť toho veľkého (osemročného).
Zdieľané príbehy budujú ich spoločnú identitu. Budujú svet, v ktorom neexistuje „moje a tvoje“, ale „naše“. A verte mi, tie desaťminútovky ticha a súladu pri čítaní sú pre mňa ako víkend v kúpeľoch.
Ak hľadáte spôsob, ako premeniť súrodeneckú rivalitu na spoluprácu bez zbytočného kriku, vyskúšajte to cez fantáziu. Stiahnite si aplikáciu ReadFluffy a začnite tvoriť vlastné rodinné legendy ešte dnes. Možno budete prekvapení, akí skvelí parťáci sa z vašich detí stanú, keď majú v rukách spoločný príbeh!
Držme si palce, rodičia. Idem skontrolovať, či ten neviditeľný priestor na gauči ešte stále nespôsobuje tretiu svetovú.
